Stačí odbočiť z mestských ulíc a Bratislava zrazu zmení rytmus. Medzi starými stromami sa vinú chodníky, svetlo preniká cez koruny a mesto na chvíľu ustupuje do pozadia. Horský park má dodnes atmosféru lesa, v ktorom sa dá prechádzať bez veľkého plánu.
Jeho vznik sa spája s rokmi 1868 až 1870 a s územím niekdajšieho Študentského lesa. Zásluhou bratislavského mešťanostu Henricha Justiho a miestnych spolkov sa pôvodné lesné prostredie postupne sprístupnilo verejnosti. Mestský inžinier Anton Sendlein navrhol sieť vychádzkových trás; pribudli oddychové miesta a nové výsadby. Základom parku však zostal existujúci les a jeho členitý terén.
Dnes sa park rozprestiera na približne 22 hektároch. Duby, buky a jasene dopĺňajú ďalšie druhy drevín. Práve spojenie starých stromov, svahov a kľukatých chodníkov mu dáva osobitý charakter — aj blízko centra tu človek nájde priestor na pokojné pozorovanie prírody.
Horáreň – miesto na zastavenie
K Horskému parku neodmysliteľne patrí historická horáreň. Jej budovu zrenovovala a verejnosti sprístupnila Nadácia Horský park. Z horárne sa stalo miesto oddychu, stretávania a kultúrneho života, ku ktorému patrí aj kaviareň.
Pri prechádzke predstavuje príjemný bod na zastavenie. Po lesných chodníkoch tu dostáva park aj ľudskú tvár: príroda sa stretáva s rozhovormi, posedením a každodenným životom návštevníkov.
Henrich Justi – človek za vznikom parku
Busta v parku pripomína Henricha Justiho, niekdajšieho bratislavského mešťanostu a jedného z hlavných iniciátorov jeho vzniku. Justi podporil premenu Študentského lesa na verejný priestor na prechádzky a oddych. Autorom jeho pamätníka je bratislavský sochár Alojz Rigele.
Medzi stromami tak zostáva pripomienka človeka, ktorého rozhodnutie dodnes ovplyvňuje podobu mesta. Najvýrečnejším výsledkom jeho úsilia je samotný park — miesto, kam sa aj po viac než storočí chodí spomaliť.